Týždeň na horách ubehol rýchlejšie než žiak na svahu bez brzdenia.😄 Prvé dni boli najmä o hľadaní rovnováhy - niekedy aj vlastnej odvahy - a o tom, že pád do snehu vlastne vôbec nebolí… aspoň prvýkrát. Postupne však z neistých „snehových turistov“ vyrástli sebavedomí lyžiari, ktorí už zvládli oblúky, vleky aj slávnu vetu: „Pani učiteľka, veď to je ľahké.“ Okrem lyžovania sme trénovali aj svaly, o ktorých nik netušil, že existujú, ranné vstávanie a večernú disciplínu - viac či menej úspešne 🙃. Nechýbala dobrá nálada, smiech, sneh v topánkach a spomienky, na ktoré sa bude ešte dlho spomínať.
Naša vďaka patrí pedagógom za trpezlivosť, pevné nervy a schopnosť usmiať sa aj vtedy, keď niekto zišiel svah úplne „kreatívnym“ spôsobom. A klobúk dolu pred žiakmi, ktorí to nevzdali, aj keď ich svah porazil viac než raz.💪 Lyžiarsky výcvik skončil, ale zážitky ostávajú. ⛄🎿
